Čo je potrebné vedieť o lavínach
Príroda má svoje vlastné zákony. Kto sa nimi riadi, ten sa môže na cestách cítiť bezpečnejšie, ale isté riziko vždy zostáva. A to platí i pre skúsených športovcov a skialpinistov, ktorí už majú s lavínami isté skúsenosti.
Kto sa nechá okúzliť rozprávkovou zimnou prírodou spolu so zasneženými vrcholmi a vydá sa do hôr, ten sa musí mať na pozore. Lavínové nebezpečenstvo na kopcoch číha na každom kroku. U lavín, ktoré vznikajú porušením stability snehovej pokrývky, rozlišujeme podľa druhu snehu dva základné typy, a to lavíny prachové a vrstevné (doskovité). Lavíny z prachového snehu mávajú bodový odtrh a objem snehu smerom do nižších polôh rastie, pretože sa do pohybu zapojuje stále nový sneh. Tieto lavíny sa vyskytujú skoro vždy v príkrom teréne a k ich odtrhnutiu dochádza buď priamo v mieste impulzu, alebo častejšie nad ním, v mieste najvyššieho napätia. Najnebezpečnejším druhom lavín, ale zostávajú doskovité lavíny.
Šírenie rýchlosťou zvuku
Vznik doskovitých lavín prebieha nasledovne: všetko začína odtrhom, ktoré ma podobu čiary, pričom hrana tzv. odtrhu býva väčšinou v pravom uhle k podkladu. Snehová doska sa potom šíri vpravo a vľavo rýchlosťou zvuku. Doska sa ale tvorí nielen v oboch horizontálnych smeroch, ale takisto do hĺbky a smerom dole. Ak sa stane, že lyžiar spustí takú lavínu, môže sa tomu takisto stať viac metrov pod miestom odtrhu. Masa snehu je tak rýchla, že možnosť úniku je prakticky nulová.
Faktory zohrávajúce dôležitú úlohu
Jedným z faktorov je počasie. Presnejšie povedané kombinácia zrážok, teploty a vetra. Práve vietor svojim pôsobením spojuje starý sneh s novým, jeho pôsobením dochádza k zmenšovaniu snehových krištáľov, čo má za následok tzv. zosadanie snehu. Pri tomto procese dochádza k viditeľným (ale bohužiaľ takisto neviditeľným) zmenám snehového profilu. Sila vetra je samozrejme tiež podstatná a nemenšiu úlohu zohráva teplota. Masívne oteplenie často vedie ku kritickým situáciám, ktoré sa ale dajú kalkulovať. Pomalšie oteplenie podporuje dosadanie novej snehovej vrstvy a spojenia jednotlivých vrstiev. Teplejšie denné teploty a studené noci zase naopak napomáhajú dobrému spevneniu snehu. Ďalej trvajúce studené teploty oproti tomu zabraňujú dobrému dosadaniu snehu a môžu pri nízkych vrstvách snehu podporiť tvorbu pohyblivej snehovej vrstvy.
Dobré a zlé podmienky
K téme zrážky je treba poznamenať, že nie je sneženie ako sneženie. Ak sneží rýchlo a intenzívne, vzrastá riziko lavínového nebezpečenstva. Rozhodujúca je vzájomná kombinácia teploty a vetra. Pod nepriaznivými podmienkami rozumieme napríklad silný vietor 50 km/h plus nízke teploty pod -8°C, plus nevhodný povrch so starým snehom. Napríklad zľadovatený sneh, námraza, alebo lesklý ľad. Vhodné podmienky sú zväčša počas bezvetria, teploty len málo pod nulou a dážď, ktorý prechádza do sneženia. Preto, aby to bolo všetko ešte komplexnejšie, musíme do toho všetkého rátať aj s terénom.
Viac lavín na tieňových svahoch
Formy terénu ovplyvňujú smer vetra a tým aj ukladanie snehu. Veľmi nerovná topografia môže snehovú pokrývku tiež podoprieť. Smer svahu zohráva pri vzniku lavín dôležitú úlohu a neurčuje len náveternú a záveternú stranu, ale aj teplotu snehovej pokrývky. Týmto spôsobom sa usádza snehová pokrývka na zatienené svahy len pomaly, na rozdiel od južnej strany. Preto sa vyskytuje 56% všetkých lavínových nehôd na severozápadných po severovýchodné svahy. Na južných svahoch len 30%. A aby toho nebolo málo, tak uhol sklonu svahu je tiež veľmi podstatný. Pretože strmosť v spolupráci so sklznou vrstvou a naviazaným snehom tvoria predpoklady na doskovitú lavínu. Pre stanovenie strmosti svahu sa berie do úvahy jeho najstrmšie miesto. K tomu je nasledovná štatistika: 97% všetkých nehôd sa dejú na svahoch so strmosťou väčšou 30°.
Stabilná snehová pokrývka
Žiaľ je málo pravdepodobné, že snehové pokrývky v dôsledku meniaceho sa počasia, v priebehu jednej zimy, budú homogénne. Pozostávajú skôr s rôznych vrstiev, ktoré sa odlišujú či už v pevnosti, kryštálovej forme, vlhkosti a teplote. So stúpaním pevnosti rovnomerne od povrchu až k zemi, môžeme hovoriť o stabilnej štruktúre. Ešte dôležitejším aspektom býva stanovenie, akým spôsobom sú tieto rozdielne vrstvy spojené. Čomu hovoríme bazálna šmyková pevnosť. Čím nižšia, o to viac nebezpečnejšia.
Centrálny faktor „človek“
V skutočnosti je najdôležitejším lavínovým faktorom človek. Vo viacerých prípadoch rozhoduje jeho správanie. Preto je pre dobré naplánovanie lyžovania dôležité aj pozorné sledovanie a uvedomenie si rizikových rozhodnutí. Treba dbať na 3 dôležité prvky preto, aby sa z časti mohli stanoviť možnosťi lavínového nebezpečenstva. Ako prvé je strmosť svahu. Po druhé ide o vlastnosť (konzistenciu) snehu, čiže sypký, alebo pevný sneh. A po tretie je treba si všimnúť či sú slabé väzby medzi týmito vrstvami. Samozrejme sa odporúča aj pohľad na správy z predpovedi o lavínovom nebezpečenstve. Zo zásady by ste sa mali týmto spôsobom prinajmenšom vyvarovať takémuto nebezpečenstvu a byť tým ako sa povie „na tej správnej strane svahu“.